![[En construction]](images/undercon.gif)
| |
 

Pwovèb
- Akansyel pa riban.
- Dlo mousach pa lèt.
- Bonjou pa enmé.
- Sé pa tout pyébwa ki gomyé.
- Gwo bonda pa la santé.
- Flèch palmis pa fizi.
- Kaka poul pa bè.
- Mouchafé pa zétwal.
- Koko pa zabriko.
- Bèl dan pa di zanmi.
- Tou sa ki ékri pa lévanjil
- Foufou fou mé nich a'y pa fou. (foufou: colibri).
- Bon fransé pa lèspri.
- Jénéral kapon é jénéral pridan sé dé.
- Kabrit kaka pilil, i konprann i sé doktè
- Chat kaka longan gri, i konprann i sé doktè..
- Rob swa ka fè tout moun byen, mé i pa ka toujou kouvè
jipon prop.
- Tèt ka sanb kalbas mé i pa vid kon'y.
- Bèlmè ka ba'w bon kalalou, pa kwè i bon manman pou sa.
- Bab anpilé pa vlé di gran moun.
- Alé légliz pa vlé di dévo.
- Bèl lantèman pa paradi.
- Kòk ka pòté zépwon, i pa kavalyé pou sa.
- Batiman vapè ranni, i pa bourik pou sa.
- Ti poban ka souflé byen, mé yo pa mizisyen.
-
Grenad ka pòté kouròn, i pa rengné pou
sa.

- Fò pa filé kouto avan kenbé kabrit.
- Fò pa jen konté zé adan vant a poul.
- Fò pa achté chat an pòch.
- Fò pa jiré manman kaïman tout tan ou pa fini pasé la
rivyè.
- Fò pa rété si roch pou palé tè mal.
- Fò pa kouché si po bèf pou palé bèf mal.
- Fò pa palé la rivyè mal asi ròch la rivyè.
- Fò pa palé bannann mal an ba balizyé.
- Sé pa tout chyen ki japé pou viré dèyè gadé.
- Fò pa kriyé chyen bopè pou zo.
- Fò pa rélé chat bopè pou moso zaboka.
- A pa pou on zo mwen ké kriyé chyen :"bonjou bopè".
- Fò pa brilé kaz pou chasé souri.
- Fò pa konté asi zyé a lé zot pou dòmi.
- Fò pa antré an la gè san baton.
- Fò manké néyé pou aprann najé.
- Fò pa kriyé la mayé tro bèl.
- Pòkò rélé la mayé tro bèl.
- Fò sonjé premyé gren lapli ki té lévé mayis-la.
-
Fò pa oubliyé sé premyé gren lapli ki fè
mayis pousé.

Retour au début
- Fè atansyon pa anpéché malè rivé.
- Malè pa ni klaxon.
- Lè malè, cham pa sèvi.
- Maladi vin a chouval, I kalé a pyé.
- Solèy kouché, malè pa kouché.
- Pli ou chiré, pli chyen ka chiré'w.
- Lè ou an dévenn, po patat ka koupé pyé a'w
- Kan moun tini malè,sèpan modé'y pa ké.
- Pli ta pli tris.
- Toujou ni on dyab pou anpéché la posésyoin pasé
- Simityè pa jen rifizé vyann.
- Ni défun moun, pa ni défun travay.
- Kòfrefò pa suiv kobiya.
- Bato koulé pa anpéché dot navigé.
- Kannòt krazé, anbakadè toujou la.
- Apré lan mò, sé ti bèt.
- Ayen ki lan mò pa ni aranjman.
- Lè ou pa ni manman, ou ka tété kabrit.
- Jou manman mò, a pa jou ou ka kriyé.
- A pa jou pyébwa tonbé an dlo i ka pouri.
- Sé lè ou pasé maladi ou konnèt rimèd.
- Sé moun ki pran kou ki paré kou.
- Tini bobo, tini longan.
- Mètsiyen ka brilé, lan mè pa lwen. (mètsiyen:
mancenillier).
-
Sé pwèl a chyen ka géri chyen.

- Bondyé bon.
- Bondyé chasé mouch pou bèf san ké.
- Bondyé pli fò ki dyab.
- Galta Bondyé toujou plen vyann.
- Jistis a Bondyé sé kabwèt a bèf.
- Lè poul bwè dlo i pa ka oubliyé di Bondyé mèsi.
- Doktè ka swenyen'w, mè i pa Bondyé.
- Bondyé pini pa rété lwen.
- Kréyon a Bondyé pa ni gòm.
- Bondyé pé pa papa a lé zòt pou'y pé bopè an mwen.
Retour
au début
- Tout manjé bon pou manjé, tout pawòl pa bon pou répété.
- Bwa ka pouri, pawòl pa ka pouri.
- Palé mal sé nouriti a zòrèy.
- Sé palé ki fè krab pa ni tèt.
- Sé lang a krapo ki trayi krapo.
- Poul ki chanté, sé li menm ki ponn.
- Pawòl an kè pa ni lenmi.
- Séré pawòl an kè pa ka pouri trip.
- Pawòl an bouch pa chaj.
- Pawòl sé van.
- Ant dé moun séryé, pawòl sé papyé tenbré.
- Gwo mo tjouyé ti chyen.
- Gèl a fanm pa ni dimanch.
- Gèl a fanm sé akòdéon, i ka toujou rouvé fèmé.
- Lang a fanm sé balé lari.
- Sé kouch ki konnèt do a fanm.
- Fanm sé poul, lé yo vwè grenn mayis yo ka kouri.
- Ti kouri fanm kenbé tété, gwo kouri fanm lagé tété.
- Sé dapré tété yo ka tayé kòsaj.
- Gèl a vyé moun ka santi mè pawòl a yo pa santi.
Retour
au début
- Vyé kannari ka fè bon soup.
- Ti moun pa ti chodyè.
- Two présé pa fè jou ouvè.
- Bon maché ka kouté chè.
- Débouya pa péché.
- Chak kochon ni sanmdi a yo.
- Premyé kouché gannyé kabann.
- Dé mal krab pa rété adan on menm tou.
- Adan on kalbas ni dé kwi. ( coui: moitié de la
calebasse servant de bol).
- Chyen maré sé pou bat.(lapidé)
- Manjé ka gaspiyé douvan chyen maré, chyen lagé pa ké
jwenn li.
- A fòs frékanté chyen ou ka trapé pis.
- Rayi chyen, di dan a'y blan.
- Di chyen volè, pa di i volè taba.
- Chyen two présé ka fè pitit a yo san zyé.
- Alèkilé kabrit pa pè chyen ankò.
- A défo chyen, kabrit ay la chas.
Retour
au début
- Bon chyen pa jwenn bon zo.
- Avan chyen manjé zo, i misiré machwè a'y.
- Si chyen pa té santi goj a'y gran, i pa té ké valé zo.
- Si jako pa té konnèt fòm a dèyè a'y, i pa té ké manjé
grenn a kachiman.
- Si kaïman pa té santi goj a'y gran, i pa té ké manjé
kalbas.
- Si ramyé pa té sav grenn a prino té ka pasé an tou
bonda a'y, i pa té ké valé'y.
- Bat chyen, tjen mèt a'y.
- On chyen tini kat pat, i pa fè kat chimen.
- Sa ki atè sé pou chyen.
- Chyen pa fè chat.
- Blamé chat mè pa kondanné kuizinyè.
- Chat konnèt ki koté bab i ka niché.
- Sa chat konnèt, sé sa i ka montré pitit a'y.
- A pa jou chat maché , i kenbé rat.
- Lè vant chat plen, i ka déklaré ki rat anmè.
- Bèf pa jen las pòté kon a'y.
- Bèf ki ni on pil mèt dòmi dèwò.
- Chouval ki ni plizyè mèt toujou kouché san soupé.
- La poul graté, sé la i ka viv.
- Machwè a poul piti mè ni plas pou bay on kalòt.
- Poul ka kouvé zé a kann, mè yo pa kalé an dlo ansanm.
- Ravèt pa ni rézon douvan poul.
- Zandoli sav asi ki pyébwa i ka monté.
- Kochon marwon konnèt si ki pyébwa i ka froté.
- Si zandoli té bon vyann, i pa té ké drivé asi bayè.
- Si krapo té bon vyann, i pa té ké rété adan dalo.
- Zandoli pa jen mété pantalon a mabouya.
- Zandoli tayé, mabouya koud.
- Kòstim a kabrit pa antré si bèf.
- Bon vyann pa kouri gran chimen.
- Lè ou kontré zo an gran chimen, sonjé sé vyann ki té
ka kouvè'y.
- Lè ou wè zo an gran chimen, pa di i pa jen monté si tab.
- Bon zaboka pa jen roulé koté kochon.
- Filozofi kochon sé zaboka pouri.
- Jaden lwen, gonbo gaté.
- Jaden tamé pa ni rèspé.
- Jaden pa jen chih pou mèt a'y.
- Jiromon pa fè kalbas.
- Jiromon fè matla ,i kouché atè.
- Matlasyé fè matla, i dòmi atè.
- Kòdonyé fè soulyé, i maché atè.
- Kòdonyé toujou mal chosé.
- Yanm ka suiv gòl.
- Sé kòd a yanm ki maré yanm.
- Dwèt trésé kòd, kòd maré bwa.
- Sé grès Kochon ki tjuit kochon.
- Tout pwason ka manjé moun, sé rétjen tou sèl ka pòté
blam.
- Tout bwason ka soulé, sé ronm sèl ki ni bon do(ka pòté
mové non).
Retour
au début
- Kabrit ka bwè, sé mouton ka sou.
- Pwason adan chodyè pa pè piman.
- Bèf an poto pa pè kouto.
- Vyann mò pa pè kouto.
- Piman pa bizwen vanté fòs a'y.
- Sèl pa bizwen di li salé.
- Sèl pa bizwen vanté'y.
- Poul pa ka vanté bouyon yo.
- Bon di vin pa bizwen étikèt.
- La pli pa ka roté fòs a piman
- Elèksyon san frod , sé koubouyon san piman.
- Dlo sal pa ka anpéché la rivyè kouri.
- La bayè ba, sé la bèf ka janbé.
- La pak ba, bèf ka pasé.
- Lè on bayè two ba, mòlòkòy ka janbé'y.
- Fò boutèy fin plen avan bouchon jwenn.
- Lè chodyè plen, kouvèti ka trapé.
- Kannnari plen, kouvèti ka trapé.
- Charité ka koumansé la vil avan i monté an bitasyon.
- Koulèv ki vlé viv pa ka kouri gran chimen.
- Mennen koulèv lékòl pa ayen, sé fè'y sizé ki tout.
- Tout moun kapab kaka kon chyen, sé tranblé janm la ki rèd.
- Imité ka détenn.
- Tout kabiné ni marengwen.
- Chak chaplé ni kwa a'y.
- Marengwen pa vlé tandé di i mèg.
- Kaka dé fwa pa ka pouri bonda.
- Kaka twa fwa pa ka izé fès.
- A pa on sèl jou bonda bizwen kaka.
- A pa on sèl jou bèf bizwen ké a'y.
- Avan tiraj tout lotri bèl.
- Apré fèt sé graté tèt.
- Apré bal tanbou lou.
- Vant pété bon manjé pa gaté.
- Manjé ou plis enmen sé li ki ka tranglé'w.
- Entéré pa krévé poch.
- Dé lajan pa goumé.
- Tanbou lwen ni bon son.
- Sa ki sòt gadé kannòt.
- Sa ki sòt rété la kaz papa yo.
- Sa ki sòt chyen manjé déjiné li.
- Kabrit ki pa savan pé pa gra.
- Kabrit ki pa malenmanjé an pyé mòn.
- Moun lèspri pa viv si pa ni moun sòt.
- Ou ka pèd savon a'w lè ou lavé tèt a nèg sòt.
- Avèg pa kondui la priyè.
- Bògn pa jwé dé.
- Nonm mélé pa fè konvwa.
- Jako mòn pa kondui jako la vil.
- Pa konnèt mové.
- Konnèt pa two bon.
- Konnèt twòp pa bon.
- Konnèt twòp fè krab mò san tèt.
- Lè ou pa konnèt, ou ka pòté dlo an pannyé.
- Poukisa ou bizwen konnèt poukisa poul pa lévé pyé pou'y
pisé.
- Jalouzi sé frè a sòsyé.
- Kannari ka di chodyè fès a'y nwè.
- Bèf pa konnèt di savann mèsi.
- Mèsi a chyen sé koutbaton
- Chyen ou fè byen, lè i aranjé,i ka mòdé'w.
- Sé chyen ki konnèt vou ki ka soukwé ké a'y pou'w.
- Lè ou ba chyen kalson, pa gadé ki koté i ka sizé.
- Chanté ba on bourikèt sé kaka i ka ba'w.
- Ròch adan dlo pa konnèt doulè roch an solèy.
- Ròch adan dlo ni mizè a yo.
- Pwason an dlo ka fouté pa mal sa anlè gril.
- Sa ki ka manjé zé pa konnèt doulè an tjou a poul.
- Sa ki ka di achté chouval a gro vant pa bay zèb pou'y
manjé.
- Dwèt pa ka bwè tafia, i ka montré ki koté yo ka vann
li.
- Ba yo pyé yo ka pran men
- Chak bètafé ka kléré pou nanm a yo.
- Sé lè kabwèt pri, yo konnèt non a bèf.
- Rann sèvis ka ba maldo.
- Padon pa djéri bòs.
- Sé bon kè a krab ki fè li san tèt.
- Lè ou mélé pa ni zanmi.
- Fo lopital pou konnèt pli bon zanmi a'w.
- Fo dòmi a koté Jan pou konnèt jan i ka ronflé.
- Sé jou babyé ou konnèt pawòl kaché
- Sé lè van vanté ou ka wè dèyè a pijon.
- Sé lè koulèv mò, ou ka wè longè a ké a'y.
- Sé lè fonten tari ou ka wè valè a dlo.
- Sa ou pa enmen sé sa ou ka vwè.Sa ou pa vlé vwè an
chanm ou ka vwè'y an la sal.
- Sa ki ka fè mal pa vlé vwè jou.
- Si rat pa té konnèt sa i té ka fè lannuit, i pa té ké
kaché la jounen.
- Sa ou jété pa mépri ou ka ramasé' y pa bizwen.
- Zafè a mouton pa zafè a kabrit.
- Sa ki pasé an chanm, la sal pa bizwen konnèt.
- Chak moun konnèt sa ki ka bouyi an kannari a yo.
- Sé kouto sèl ki sav sa ki ni an kè a jiromon.
- Sé soulyé sèl ki sav si chosèt ni tou.
- Malè ou vlé rivé bèlmè a'w, sé manman'w i ka rivé.
- Ou fè sèkèy pou belmè, sé manman'w ki téré adan.
- Bèf kaka pou sali savan sé dèyè a li ki sal.
Retour
au début
- Jou la ou pli byen abiyé, ou pa ka rankontré belmè a'w.
- Akoma tonbé, tout moun di sé bwa pouri. (akoma: arbre géant
tropical).
- Akòz di ri ti roch jwenn grès.
- Kouto pa graté manch a'y.
- Zégui pa débouché tèt yo.
- Piti vwal sèvi gran batiman.
- Èvè pasyans ou ka vwè lonbrik a pis.
- Èvè pasyans ou ka vwè tété a fwonmi.
- Lanmou pa konnèt pantalon pyésé.
- Do ka mò pou zépòl, zépòl pa sav.
- Asasen toujou pè kouto.
- Vòlè pa enmen vwè kanmarad a yo pòté sak.
- Vòlè volé vòlè, dyab ka ri.
- Dyab an lanfè tini moun a'y.
- Lè nèg razé, sé la i pli brodé.(razé: sans argent,
anchyen).
- Lè ou aprann makak voyé roch , sé tèt a'w i ka krazé
avan.
- Lè mizè baré bourik, i ka kouri pli vit ki chouval.
- Lan mizè fè makak monté zakasya. (arbre épineux).
- Sa ki mousach an solèy ka véyé la pli.
(mousach:l.amidon).
- Sé lè la pli koumansé tonbé ou ka vwè zagriyen tann twèl
a'y.
- Lè kòk pa adan pit, i ka vwè tout koutpyé i té ké
bay.
- Zyé krévé pa anpéché kòk kontinyé goumé.
- Zòrèy koupé tou a'y la.
- Bourik mò fin kaka.
- Pati pa rivé.
- Tini kouri, tini las.
- Prèmyé so pa so.
- Rantré pa ayen, sé sòti ki mèt.
- Ataké pa difisil, sé rétrété ki rèd.(rétrété: kayé,
battre en retraite).
- Tini on tan pou chasè, on tan pou jibyé.
- Ni on jou pou Bondyé, on jou pou dyab.
- Lanné pasé toujou pli bon.
- Ayen pa fè ti moun.
- Dènyé pitit tjwé(tjouyé) manman.
- Sé dènyé kou ki tjwé koukou.
- Mové pitit sèvi an mové jou.
- Pitit ki pa kriyé pa bizwen tété.
- Makak pa jen trouvé pitit a'y lèd.
- A fòs makak karésé pitit a'y, i tjwé'y.
- Mouchanmyèl sansib pou siro a'y.
- Piké né, zyé ka pléré.
- Sa zyé pa vwè, kè pa fè mal.
- Si'w té konnèt jan granmanman'w ka grajé mannyòk, ou pa
té ké jen manjé kasav.
- Si'w gadé sa poul ka manjé, ou pa jen manjé poul.
- Avan pian mouch té ka viv.
- Avan manglous vini, zagouti té ka viv.
- Bab blan ka di i vyé, sousi blan pli vyé ankò.
- Kòk chanté bonnè, koukou lévé avan'y.
- Sé èvè siro yo pran mouch.
- Koté ki ni siro, sé la mouch ka rété.
- Sé èvè misik yo pran nèg.
- Tig vyé, mè zong a'y pa vyé( zong a'y pli di).
- Kè pa ni rid.
- Sé lè tèt koupé, I pèd èspwa mété chapo.
- Dan pa konnèt mizè.
- Lang é dan ka faché.(ka goumen).
- Déwò pa bizwen konnèt démélé a lang é dan.
Retour
au début
- Sa ki ni dan pa sa ni nwazèt, sa ki ni nwazèt pa ni dan.
- Dan pouri ni fòs si bannann mi.
- An chandèl kabrit ka sanb ti fi.
- Lè chandel mò, chandelyé doré pa ka kléré.
- Ti hach koupé gwo pyébwa.
- Ti grenn fè gwo pyébwa.
- Lè on bèt sav i ni ké, i pa ka janbé difé.
- Lè ou pa manjé salopri, ou pa kay an nòs a
gligli.(gligli: petit oiseau).
- Danmjanm touni pa jen alé an priyè a roch galèt.
- Sak vid pa tjenn doubout.
- Dépi ou brilé bwa, fo fè chabon.
- Pousyé pa lévé san van.
- Zégui ka travay tout simen, zépeng kay an nòs sanmdi.
- Tout jé sé jé, kasé ti bwa an bonda makak pa jé.
- Kan difé pran kaz vwazen, ou dwèt mété bab a'w tranpé.
- Kan bab kanmarad a'w pran difé , ròzé ta'w.
- Chans pyékoko ni, palmis pa ni'y.
- Balé nèf ka balyé byen.
- Sa ki la pou'w, dlo pa chayè'y.
- On labé pa préché dé fwa.
- Maléré pa ni gwo kè.
- Mové sizo gaté bon twèl.
- Sé péchè dèyè pyèsté ki ka pòtjiré machann pwason
belròb swa.
- Chodyè prété pa bouyi pwa sèk.
- Bel kon soulyé bel sé atè pou'y maché.
- Bel fidji pa anpéché maladi.
- Sòti an sann tonbé an difé.
- Réglé jis pa gaté zanmi.
- Pisa ki kouri ka kimé(tjimé).
-
Pa ni priyè san amèn.

Nou ni dòt pou apré... Si vous avez des
proverbes non cités, envoyer les à
Kounta
nous les rajouterons volontiers. Merci pour tous.
Retour au début
|