Accueil Fondok sit la Bokantaj pawòl Chèché Siyati

Pwovèb
 

 
créole créole créole créole créole créole créole  créole créole créole créole créole créole créole créole créole créole créole créole 

Potomitan livre d'or - Liste de Diffusion - Sommaire Blòg - Fowòm -

 

[En construction]

Accueil
Kaltjilasyon
Lison kreyòl
Paj matjé
Pwovèb
Lyannaj
Fowòm
Blòg

 




Pwovèb

 

 

  1. Akansyel pa riban.
  2. Dlo mousach pa lèt.
  3. Bonjou pa enmé.
  4. Sé pa tout pyébwa ki gomyé.
  5. Gwo bonda pa la santé.
  6. Flèch palmis pa fizi.
  7. Kaka poul pa bè.
  8. Mouchafé pa zétwal.
  9. Koko pa zabriko.
  10. Bèl dan pa di zanmi.
  11. Tou sa ki ékri pa lévanjil
  12. Foufou fou mé nich a'y pa fou. (foufou: colibri).
  13. Bon fransé pa lèspri.
  14. Jénéral kapon é jénéral pridan sé dé.
  15. Kabrit kaka pilil, i konprann i sé doktè
  16. Chat kaka longan gri, i konprann i sé doktè..
  17. Rob swa ka fè tout moun byen, mé i pa ka toujou kouvè jipon prop.
  18. Tèt ka sanb kalbas mé i pa vid kon'y.
  19. Bèlmè ka ba'w bon kalalou, pa kwè i bon manman pou sa.
  20. Bab anpilé pa vlé di gran moun.
  21. Alé légliz pa vlé di dévo.
  22. Bèl lantèman pa paradi.
  23. Kòk ka pòté zépwon, i pa kavalyé pou sa.
  24. Batiman vapè ranni, i pa bourik pou sa.
  25. Ti poban ka souflé byen, mé yo pa mizisyen.
  26. Grenad ka pòté kouròn, i pa rengné pou sa.



  27. Fò pa filé kouto avan kenbé kabrit.
  28. Fò pa jen konté zé adan vant a poul.
  29. Fò pa achté chat an pòch.
  30. Fò pa jiré manman kaïman tout tan ou pa fini pasé la rivyè.
  31. Fò pa rété si roch pou palé tè mal.
  32. Fò pa kouché si po bèf pou palé bèf mal.
  33. Fò pa palé la rivyè mal asi ròch la rivyè.
  34. Fò pa palé bannann mal an ba balizyé.
  35. Sé pa tout chyen ki japé pou viré dèyè gadé.
  36. Fò pa kriyé chyen bopè pou zo.
  37. Fò pa rélé chat bopè pou moso zaboka.
  38. A pa pou on zo mwen ké kriyé chyen :"bonjou bopè".
  39. Fò pa brilé kaz pou chasé souri.
  40. Fò pa konté asi zyé a lé zot pou dòmi.
  41. Fò pa antré an la gè san baton.
  42. Fò manké néyé pou aprann najé.
  43. Fò pa kriyé la mayé tro bèl.
  44. Pòkò rélé la mayé tro bèl.
  45. Fò sonjé premyé gren lapli ki té lévé mayis-la.
  46. Fò pa oubliyé sé premyé gren lapli ki fè mayis pousé.


    Retour au début

  47. Fè atansyon pa anpéché malè rivé.
  48. Malè pa ni klaxon.
  49. Lè malè, cham pa sèvi.
  50. Maladi vin a chouval, I kalé a pyé.
  51. Solèy kouché, malè pa kouché.
  52. Pli ou chiré, pli chyen ka chiré'w.
  53. Lè ou an dévenn, po patat ka koupé pyé a'w
  54. Kan moun tini malè,sèpan modé'y pa ké.
  55. Pli ta pli tris.
  56. Toujou ni on dyab pou anpéché la posésyoin pasé
  57. Simityè pa jen rifizé vyann.
  58. Ni défun moun, pa ni défun travay.
  59. Kòfrefò pa suiv kobiya.
  60. Bato koulé pa anpéché dot navigé.
  61. Kannòt krazé, anbakadè toujou la.
  62. Apré lan mò, sé ti bèt.
  63. Ayen ki lan mò pa ni aranjman.
  64. Lè ou pa ni manman, ou ka tété kabrit.
  65. Jou manman mò, a pa jou ou ka kriyé.
  66. A pa jou pyébwa tonbé an dlo i ka pouri.
  67. Sé lè ou pasé maladi ou konnèt rimèd.
  68. Sé moun ki pran kou ki paré kou.
  69. Tini bobo, tini longan.
  70. Mètsiyen ka brilé, lan mè pa lwen. (mètsiyen: mancenillier).
  71. Sé pwèl a chyen ka géri chyen.


  72. Bondyé bon.
  73. Bondyé chasé mouch pou bèf san ké.
  74. Bondyé pli fò ki dyab.
  75. Galta Bondyé toujou plen vyann.
  76. Jistis a Bondyé sé kabwèt a bèf.
  77. Lè poul bwè dlo i pa ka oubliyé di Bondyé mèsi.
  78. Doktè ka swenyen'w, mè i pa Bondyé.
  79. Bondyé pini pa rété lwen.
  80. Kréyon a Bondyé pa ni gòm.
  81. Bondyé pé pa papa a lé zòt pou'y pé bopè an mwen.
    Retour au début
     
  82. Tout manjé bon pou manjé, tout pawòl pa bon pou répété.
  83. Bwa ka pouri, pawòl pa ka pouri.
  84. Palé mal sé nouriti a zòrèy.
  85. Sé palé ki fè krab pa ni tèt.
  86. Sé lang a krapo ki trayi krapo.
  87. Poul ki chanté, sé li menm ki ponn.
  88. Pawòl an kè pa ni lenmi.
  89. Séré pawòl an kè pa ka pouri trip.
  90. Pawòl an bouch pa chaj.
  91. Pawòl sé van.
  92. Ant dé moun séryé, pawòl sé papyé tenbré.
  93. Gwo mo tjouyé ti chyen.
  94. Gèl a fanm pa ni dimanch.
  95. Gèl a fanm sé akòdéon, i ka toujou rouvé fèmé.
  96. Lang a fanm sé balé lari.
  97. Sé kouch ki konnèt do a fanm.
  98. Fanm sé poul, lé yo vwè grenn mayis yo ka kouri.
  99. Ti kouri fanm kenbé tété, gwo kouri fanm lagé tété.
  100. Sé dapré tété yo ka tayé kòsaj.
  101. Gèl a vyé moun ka santi mè pawòl a yo pa santi.
    Retour au début
     
  102. Vyé kannari ka fè bon soup.
  103. Ti moun pa ti chodyè.
  104. Two présé pa fè jou ouvè.
  105. Bon maché ka kouté chè.
  106. Débouya pa péché.
  107. Chak kochon ni sanmdi a yo.
  108. Premyé kouché gannyé kabann.
  109. Dé mal krab pa rété adan on menm tou.
  110. Adan on kalbas ni dé kwi.  ( coui: moitié de la calebasse servant de bol).
  111. Chyen maré sé pou bat.(lapidé)
  112. Manjé ka gaspiyé douvan chyen maré, chyen lagé pa ké jwenn li.
  113. A fòs frékanté chyen ou ka trapé pis.
  114. Rayi chyen, di dan a'y blan.
  115. Di chyen volè, pa di i volè taba.
  116. Chyen two présé ka fè pitit a yo san zyé.
  117. Alèkilé kabrit pa pè chyen ankò.
  118. A défo chyen, kabrit ay la chas.
    Retour au début

  119. Bon chyen pa jwenn bon zo.
  120. Avan chyen manjé zo, i misiré machwè a'y.
  121. Si chyen pa té santi goj a'y gran, i pa té ké valé zo.
  122. Si jako pa té konnèt fòm a dèyè a'y, i pa té ké manjé grenn a kachiman.
  123. Si kaïman pa té santi goj a'y gran, i pa té ké manjé kalbas.
  124. Si ramyé pa té sav grenn a prino té ka pasé an tou bonda a'y, i pa té ké valé'y.
  125. Bat chyen, tjen mèt a'y.
  126. On chyen tini kat pat, i pa fè kat chimen.
  127. Sa ki atè sé pou chyen.
  128. Chyen pa fè chat.
  129. Blamé chat mè pa kondanné kuizinyè.
  130. Chat konnèt ki koté bab i ka niché.
  131. Sa chat konnèt, sé sa i ka montré pitit a'y.
  132. A pa jou chat maché , i kenbé rat.
  133. Lè vant chat plen, i ka déklaré ki rat anmè.
  134. Bèf pa jen las pòté kon a'y.
  135. Bèf ki ni on pil mèt dòmi dèwò.
  136. Chouval ki ni plizyè mèt toujou kouché san soupé.
  137. La poul graté, sé la i ka viv.
  138. Machwè a poul piti mè ni plas pou bay on kalòt.
  139. Poul ka kouvé zé a kann, mè yo pa kalé an dlo ansanm.
  140. Ravèt pa ni rézon douvan poul.
  141. Zandoli sav asi ki pyébwa i ka monté.
  142. Kochon marwon konnèt si ki pyébwa i ka froté.
  143. Si zandoli té bon vyann, i pa té ké drivé asi bayè.
  144. Si krapo té bon vyann, i pa té ké rété adan dalo.
  145. Zandoli pa jen mété pantalon a mabouya.
  146. Zandoli tayé, mabouya koud.
  147. Kòstim a kabrit pa antré si bèf.
  148. Bon vyann pa kouri gran chimen.
  149. Lè ou kontré zo an gran chimen, sonjé sé vyann ki té ka kouvè'y.
  150. Lè ou wè zo an gran chimen, pa di i pa jen monté si tab. 
  151. Bon zaboka pa jen roulé koté kochon.
  152. Filozofi kochon sé zaboka pouri.
  153. Jaden lwen, gonbo gaté.
  154. Jaden tamé pa ni rèspé.
  155. Jaden pa jen chih pou mèt a'y.
  156. Jiromon pa fè kalbas.
  157. Jiromon fè matla ,i kouché atè.
  158. Matlasyé fè matla, i dòmi atè.
  159. Kòdonyé fè soulyé, i maché atè.
  160. Kòdonyé toujou mal chosé.
  161. Yanm ka suiv gòl.
  162. Sé kòd a yanm ki maré yanm.
  163. Dwèt trésé kòd, kòd maré bwa.
  164. Sé grès Kochon ki tjuit kochon.
  165. Tout pwason ka manjé moun, sé rétjen tou sèl ka pòté blam.
  166. Tout bwason ka soulé, sé ronm sèl ki ni bon do(ka pòté mové non).
    Retour au début
  167. Kabrit ka bwè, sé mouton ka sou.
  168. Pwason adan chodyè pa pè piman.
  169. Bèf an poto pa pè kouto.
  170. Vyann mò pa pè kouto.
  171. Piman pa bizwen vanté fòs a'y.
  172. Sèl pa bizwen di li salé.
  173. Sèl pa bizwen vanté'y.
  174. Poul pa ka vanté bouyon yo.
  175. Bon di vin pa bizwen étikèt.
  176. La pli pa ka roté fòs a piman
  177. Elèksyon san frod , sé koubouyon san piman.
  178. Dlo sal pa ka anpéché la rivyè kouri.
  179. La bayè ba, sé la bèf ka janbé.
  180. La pak ba, bèf ka pasé.
  181. Lè on bayè two ba, mòlòkòy ka janbé'y.
  182. Fò boutèy fin plen avan bouchon jwenn.
  183. Lè chodyè plen, kouvèti ka trapé.
  184. Kannnari plen, kouvèti ka trapé.
  185. Charité ka koumansé la vil avan i monté an bitasyon.
  186. Koulèv ki vlé viv pa ka kouri gran chimen.
  187. Mennen koulèv lékòl pa ayen, sé fè'y sizé ki tout.
  188. Tout moun kapab kaka kon chyen, sé tranblé janm la ki rèd.
  189. Imité ka détenn.
  190. Tout kabiné ni marengwen.
  191. Chak chaplé ni kwa a'y.
  192. Marengwen pa vlé tandé di i mèg.
  193. Kaka dé fwa pa ka pouri bonda.
  194. Kaka twa fwa pa ka izé fès.
  195. A pa on sèl jou bonda bizwen kaka.
  196. A pa on sèl jou bèf bizwen ké a'y.
  197. Avan tiraj tout lotri bèl.
  198. Apré fèt sé graté tèt.
  199. Apré bal tanbou lou.
  200. Vant pété bon manjé pa gaté.
  201. Manjé ou plis enmen sé li ki ka tranglé'w.
  202. Entéré pa krévé poch.
  203. Dé lajan pa goumé.
  204. Tanbou lwen ni bon son.
  205. Sa ki sòt gadé kannòt.
  206. Sa ki sòt rété la kaz papa yo.
  207. Sa ki sòt chyen manjé déjiné li.
  208. Kabrit ki pa savan pé pa gra.
  209. Kabrit ki pa malenmanjé an pyé mòn.
  210. Moun lèspri pa viv si pa ni moun sòt.
  211. Ou ka pèd savon a'w lè ou lavé tèt a nèg sòt.
  212. Avèg pa kondui la priyè.
  213. Bògn pa jwé dé.
  214. Nonm mélé pa fè konvwa.
  215. Jako mòn pa kondui jako la vil.
  216. Pa konnèt mové.
  217. Konnèt pa two bon.
  218. Konnèt twòp pa bon.
  219. Konnèt twòp fè krab mò san tèt.
  220. Lè ou pa konnèt, ou ka pòté dlo an pannyé.
  221. Poukisa ou bizwen konnèt poukisa poul pa lévé pyé pou'y pisé.
  222. Jalouzi sé frè a sòsyé.
  223. Kannari ka di chodyè fès a'y nwè.
  224. Bèf pa konnèt di savann mèsi.
  225. Mèsi a chyen sé koutbaton
  226. Chyen ou fè byen, lè i aranjé,i ka mòdé'w. 
  227. Sé chyen ki konnèt vou ki ka soukwé ké a'y pou'w.
  228. Lè ou ba chyen kalson, pa gadé ki koté i ka sizé.
  229. Chanté ba on bourikèt sé kaka i ka ba'w.
  230. Ròch adan dlo pa konnèt doulè roch an solèy.
  231. Ròch adan dlo ni mizè a yo.
  232. Pwason an dlo ka fouté pa mal sa anlè gril.
  233. Sa ki ka manjé zé pa konnèt doulè an tjou a poul.
  234. Sa ki ka di achté chouval a gro vant pa bay zèb pou'y manjé.
  235. Dwèt pa ka bwè tafia, i ka montré ki koté yo ka vann li.
  236. Ba yo pyé yo ka pran men
  237. Chak bètafé ka kléré pou nanm a yo.
  238. Sé lè kabwèt pri, yo konnèt non a bèf.
  239. Rann sèvis ka ba maldo.
  240. Padon pa djéri bòs.
  241. Sé bon kè a krab ki fè li san tèt.
  242. Lè ou mélé pa ni zanmi.
  243. Fo lopital pou konnèt pli bon zanmi a'w.
  244. Fo dòmi a koté Jan pou konnèt jan i ka ronflé.
  245. Sé jou babyé ou konnèt pawòl kaché
  246. Sé lè van vanté ou ka wè dèyè a pijon.
  247. Sé lè koulèv mò, ou ka wè longè a ké a'y.
  248. Sé lè fonten tari ou ka wè valè a dlo.
  249. Sa ou pa enmen sé sa ou ka vwè.Sa ou pa vlé vwè an chanm ou ka vwè'y an la sal.
  250. Sa ki ka fè mal pa vlé vwè jou.
  251. Si rat pa té konnèt sa i té ka fè lannuit, i pa té ké kaché la jounen.
  252. Sa ou jété pa mépri ou ka ramasé' y pa bizwen.
  253. Zafè a mouton pa zafè a kabrit.
  254. Sa ki pasé an chanm, la sal pa bizwen konnèt.
  255. Chak moun konnèt sa ki ka bouyi an kannari a yo.
  256. Sé kouto sèl ki sav sa ki ni an kè a jiromon.
  257. Sé soulyé sèl ki sav si chosèt ni tou.
  258. Malè ou vlé rivé bèlmè a'w, sé manman'w i ka rivé.
  259. Ou fè sèkèy pou belmè, sé manman'w ki téré adan.
  260. Bèf kaka pou sali savan sé dèyè a li ki sal.
    Retour au début
     
  261. Jou la ou pli byen abiyé, ou pa ka rankontré belmè a'w.
  262. Akoma tonbé, tout moun di sé bwa pouri. (akoma: arbre géant tropical).
  263. Akòz di ri ti roch jwenn grès.
  264. Kouto pa graté manch a'y.
  265. Zégui pa débouché tèt yo.
  266. Piti vwal sèvi gran batiman.
  267. Èvè pasyans ou ka vwè lonbrik a pis.
  268. Èvè pasyans ou ka vwè tété a fwonmi.
  269. Lanmou pa konnèt pantalon pyésé.
  270. Do ka mò pou zépòl, zépòl pa sav.
  271. Asasen toujou pè kouto.
  272. Vòlè pa enmen vwè kanmarad a yo pòté sak.
  273. Vòlè volé vòlè, dyab ka ri.
  274. Dyab an lanfè tini moun a'y.
  275. Lè nèg razé, sé la i pli brodé.(razé: sans argent, anchyen).
  276. Lè ou aprann makak voyé roch , sé tèt a'w i ka krazé avan.
  277. Lè mizè baré bourik, i ka kouri pli vit ki chouval.
  278. Lan mizè fè makak monté zakasya. (arbre épineux).
  279. Sa ki mousach an solèy ka véyé la pli. (mousach:l.amidon).
  280. Sé lè la pli koumansé tonbé ou ka vwè zagriyen tann twèl a'y.
  281. Lè kòk pa adan pit, i ka vwè tout koutpyé i té ké bay.
  282. Zyé krévé pa anpéché kòk kontinyé goumé.
  283. Zòrèy koupé tou a'y la.
  284. Bourik mò fin kaka.
  285. Pati pa rivé.
  286. Tini kouri, tini las.
  287. Prèmyé so pa so.
  288. Rantré pa ayen, sé sòti ki mèt.
  289. Ataké pa difisil, sé rétrété ki rèd.(rétrété: kayé, battre en retraite).
  290. Tini on tan pou chasè, on tan pou jibyé.
  291. Ni on jou pou Bondyé, on jou pou dyab.
  292. Lanné pasé toujou pli bon.
  293. Ayen pa fè ti moun.
  294. Dènyé pitit tjwé(tjouyé) manman.
  295. Sé dènyé kou ki tjwé koukou.
  296. Mové pitit sèvi an mové jou.
  297. Pitit ki pa kriyé pa bizwen tété.
  298. Makak pa jen trouvé pitit a'y lèd.
  299. A fòs makak karésé pitit a'y, i tjwé'y.
  300. Mouchanmyèl sansib pou siro a'y.
  301. Piké né, zyé ka pléré.
  302. Sa zyé pa vwè, kè pa fè mal.
  303. Si'w té konnèt jan granmanman'w ka grajé mannyòk, ou pa té ké jen manjé kasav.
  304. Si'w gadé sa poul ka manjé, ou pa jen manjé poul.
  305. Avan pian mouch té ka viv.
  306. Avan manglous vini, zagouti té ka viv.
  307. Bab blan ka di i vyé, sousi blan pli vyé ankò.
  308. Kòk chanté bonnè, koukou lévé avan'y.
  309. Sé èvè siro yo pran mouch.
  310. Koté ki ni siro, sé la mouch ka rété.
  311. Sé èvè misik yo pran nèg.
  312. Tig vyé, mè zong a'y pa vyé( zong a'y pli di).
  313. Kè pa ni rid.
  314. Sé lè tèt koupé, I pèd èspwa mété chapo.
  315. Dan pa konnèt mizè.
  316. Lang é dan ka faché.(ka goumen).
  317. Déwò pa bizwen konnèt démélé a lang é dan.
    Retour au début
     
  318. Sa ki ni dan pa sa ni nwazèt, sa ki ni nwazèt pa ni dan.
  319. Dan pouri ni fòs si bannann mi.
  320. An chandèl kabrit ka sanb ti fi.
  321. Lè chandel mò, chandelyé doré pa ka kléré.
  322. Ti hach koupé gwo pyébwa.
  323. Ti grenn fè gwo pyébwa.
  324. Lè on bèt sav i ni ké, i pa ka janbé difé.
  325. Lè ou pa manjé salopri, ou pa kay an nòs a gligli.(gligli: petit oiseau).
  326. Danmjanm touni pa jen alé an priyè a roch galèt.
  327. Sak vid pa tjenn doubout.
  328. Dépi ou brilé bwa, fo fè chabon.
  329. Pousyé pa lévé san van.
  330. Zégui ka travay tout simen, zépeng kay an nòs sanmdi.
  331. Tout jé sé jé, kasé ti bwa an bonda makak pa jé.
  332. Kan difé pran kaz vwazen, ou dwèt mété bab a'w tranpé.
  333. Kan bab kanmarad a'w pran difé , ròzé ta'w.
  334. Chans pyékoko ni, palmis pa ni'y.
  335.  Balé nèf ka balyé byen.
  336. Sa ki la pou'w, dlo pa chayè'y.
  337. On labé pa préché dé fwa.
  338. Maléré pa ni gwo kè.
  339. Mové sizo gaté bon twèl.
  340. Sé péchè dèyè pyèsté ki ka pòtjiré machann pwason belròb swa.
  341. Chodyè prété pa bouyi pwa sèk.
  342. Bel kon soulyé bel sé atè pou'y maché.
  343. Bel fidji pa anpéché maladi.
  344. Sòti an sann tonbé an difé.
  345. Réglé jis pa gaté zanmi.
  346. Pisa ki kouri ka kimé(tjimé).
  347. Pa ni priyè san amèn.


Nou ni dòt pou apré... Si vous avez des proverbes non cités, envoyer les  à Kounta  nous les rajouterons volontiers. Merci pour tous.


 

 Retour au début

 


Potomitan accueil - Katjilasyon - Lison Kréyòl - Bibliographie - Proverbes Créole - Liens Potomitan - Potomitan livre d'or - Liste de Diffusion - Sommaire

 

Si vous avez des questions et commentaires amicales

email: kounta
(Webmaster/Concepteur de site/Modérateur
liste de diffusion)
Cette page a été mise à jour le 18/06/06

Copyright © 1999 [POTOMITAN]. Tous droits réservés.